Podcast pre zvedochtivých o filozofii, vede, náboženstve a bioinžinierstve
Aká je rozšírená populárna predstava osvietenstva? V akej pozícii je v podobných zobrazeniach kresťanstvo? A vravia dnes historici o kresťanskom osvietenstve?
----more----
Súvisiace dávky:
Použitá a odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon, kde Ťa odmeníme aj my.
Dnes sa rozprávam s filozofom a učiteľom Jánom Hrečkom a tu je malá ochutnávka z otázok nášho rozhovoru:----more----
Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:
Ján Hreško je slovenský filozof a učiteľ základov humanitnej vzdelanosti. Pochádza zo Sniny. Vyštudoval učiteľstvo histórie a filozofie na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijné a výskumné pobyty v Českej republike, Británii a New Yorku, a doktorát z filozofie získal na Karlovej univerzite v Prahe obhájením práce o Levinasovej slobode (publikovaná 2023). Píše eseje i odborné články o filozofii výchovy, etike a hermeneutike. Momentálne vyučuje online na Vyššej odbornej škole publicistiky v Prahe, kde rozvíja koncept čítania veľkých diel a s manželkou tancuje a žije v Bardejovských Kúpeľoch.
Súvisiace dávky:
V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
Predstavte si, že ráno otvoríte noviny a hneď na titulke čítate: "Gándi bol brutálnejší ako Hitler". Zhrozený otočíte strany a čítate: "Ľudstvo je OK, ale 99 % ľudí sú nudní" a na otázku "Čo vás deprimuje?" odpovedá autor novinového rozhovoru: "Vidieť hlúpych ľudí šťastných." ----more----
Už takmer zatvárate noviny, ale zvedavosť vám nedá, listujete očami ďalej a zrazu vás rozrozmýšľajú tieto výroky. Prvý: "Cítime sa slobodní, pretože nám chýba jazyk, ktorým by sme vyjadrili svoju neslobodu." Druhý: "Šťastie nebolo nikdy dôležité. Problémom je, že nevieme, čo naozaj chceme. To, čo nás robí šťastnými, nie je dostať to, čo chceme. Ale snívať o tom." A po tretie: "Film je ultimatne zvrhlé umenie. Nedáva vám to, po čom túžite - hovorí vám, ako túžiť."
Po prvotnom pohoršení a druhotnom rozrozmýšľaní sa možno pýtate, kto je autorom týchto provokatívnych vyjadrení a nie je ním nikto iný ako súčasný slovinský filozof Slavoj Žižek. Dnes vám predstavím jeho netradičný avantgardný spôsob filozofovania a v závere sa zastavíme pri otázke, či by sme nemohli považovať za novodobého Sokrata.
Súvisiace dávky:
Použitá alebo odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
Ako prebiehal proces svätorečenia? Ako sa menil od reformácie do dnešnej doby? A možno považovať cirkevné skúmanie zázrakov za hodnoverné?
----more----
Súvisiace dávky:
Použitá a odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon, kde Ťa odmeníme aj my.
V marcovej časti ZPK sa Zuna a Jakub rozprávali o novinkách v Pravidelnej dávke, ako aj o plánovaných zmenách pre patrónov či o Jakubových kurzoch, na ktoré sa môžete prihlásiť.
----more----
***Ak vás zaujali Jakubove semináre a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, všetky informácie spolu s kompletnou ponukou kurzov nájdete na webe Kólegia Antona Neuwirtha. (https://www.online.kolegium.org/)
***Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor nás ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!
Pozorujeme zásadný posun medzi našim súčasným a antickým chápaním voľného času a vzdelania, a je potrebné si položiť zásadnú otázku: Je dnes voľný čas niečo, čo si vieme ako jednotlivci a tiež ako spoločnosť rozumne obhájiť? Nemali by sme voľný čas zrušiť a úplne ho nahradiť kreatívnou a efektívnou prácou?
Našťastie, pri hľadaní odpovede na túto otázku sme v dobrej spoločnosti a pozývam vás k spoločnému rozmýšľaniu spolu s významným mysliteľom 20. storočia, nemeckým filozofom Josefom Pieperom - a okrem otázky voľného času s ním znovuobjavíme potrebu kontemplácie.
Súvisiace dávky:
Použitá alebo odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
Aké sú alternatívy k Ježišovmu zmŕtvychvstaniu? Sú niektoré možnosti pravdepodobnejšie než ostatné? A môžeme si z ponuky vybrať len na základe historických argumentov?
----more----
Súvisiace dávky:
Použitá a odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon, kde Ťa odmeníme aj my.
Dnes sa rozprávam s filozofkou, publicistkou a prekladateľkou Terezou Matějčkovou a tu je malá ochutnávka z otázok nášho rozhovoru:----more----
Čo je cieľom jej nového filozofického podcastu Pravde neexistuje?
Čo je to filozofia? Je to láska k múdrosti, alebo múdrosť milovať? A mal Nietzsche pravdu, že filozofia nám pomáha vidieť viac?
A prečo podľa Terezy žijeme v extrémne filozofickej dobe a ako s tým napríklad súvisia moderné technológie?
Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť:
Učila filozofiu a religionistiku na Filozofické fakulte Karlovy univerzity a aktuálne tvorí prvý český filozofický podcast Pravda neexistuje? a prispieva do viacerých periodik - napríklad Echo24. Od 2014 pôsobí vo filozofickom vydavateľstve OIKOYMENH a bola tiež redaktorkou filozofického časopisu Reflexe. Je autorkou troch kníh: Hegelova fenomenologie světa (2020), Kdo tu mluvil o vítězství? Osm cvičení ve filosofické rezignaci (2022) a najnovšie Bůh je mrtev, nic není dovoleno (2023).
Súvisiace dávky:
PD#299: Žijeme v dobe konzumného narcizmu, http://bit.ly/davka299
PD#275: Simone Weil: Trpíme pandémiou nepozornosti, http://bit.ly/davka275
PD#213: Rozhovor s Jakubom Betinským o Friedrichovi Nietzschem, http://bit.ly/davka213
V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:
podcast Pravde neexistuje?, https://bit.ly/48GYMA0
Matějčková, Hegelova fenomenologie světa (2019), https://bit.ly/4c4qOIM
Matějčková, Kdo tu mluvil o vítězství? Osm cvičení ve filosofické rezignaci (2022), https://bit.ly/4c4qPMQ
Matějčková, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (2023), https://bit.ly/3wOuL3U
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
Ako slávne povedal britský matematik a filozof Alfred North Whitehead, "najbezpečnejšia všeobecná charakteristika európskej filozofickej tradície je taká, že pozostáva z radu poznámok pod čiarou k Platónovi". Ja sám rád hovoriem, že Platónove dialógy sú bibliou kritického myslenie a že skutočné kritické myslenie je filozofické myslenie postavené na Sokratovej metóde dopytovania. ----more----
Dnes preto pokračujeme s ďalším Platónovom dialógom s názvom Euthyfrón, kde hľadanie definície zbožnosti privedie Sokrata k formulácii známej Euthyfrovej dilemy: Je niečo dobré preto, lebo do chcú bohovia, aleto to bohovia chcú preto, lebo je to dobré? Inými slovami, je morálka ultimátne ukotvená v božskej autorite alebo je naopak možné mať sekulárnu morálku bez božej existencie? Viac o tejto dileme, a či nie je náhodou falošná, sa zamyslíme o chvíľu.
Súvisiace dávky:
Použitá alebo odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
Ako sa vyvíjal postoj Katolíckej cirkvi k evolúcii? Aké mená a dokumenty tu hrali významnú úlohu? A čo môžu katolíci zastávať o biblickom páde?
----more----
Súvisiace dávky:
Použitá a odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon, kde Ťa odmeníme aj my.
Antický filozof a sofista Protagoras to zhrnul jasne: Človek je mierou všetkých vecí - toho čo je, že je; toho, čo nie je, že nie je. V kocke definoval to, čomu sa dnes vo filozofii hovorí konštruktivizmus, ale dnes sa chcem s vami zamyslieť nad niečim iným a Protagora použijem ako premosteniu k výroku amerického filozofa Wilfrida Sellarsa, ktorý rovnako slávne povedal, že je to práve veda, ktorá je mierou všetkých vecí. ----more----
V kocke definoval to, čo tradične nazývame ako naturalizmus: realita je materiálnej a reduktivistickej povahy, ktorú vie študovať, popísať a spoznať moderná vedecké metóda, v skratke "veda". Takto chápaný naturalizmus sa dnes tiež zvykne nazývať fyzikalizmus a tvrdenie, že veda je mierou všetkých vecí tiež označujeme ako scientizmus.
Liberálny naturalizmus, z ang. "liberal naturalism", je pozícia, ktorá má s takto zúženou interpretáciou prírody a sveta problém - a i keď odmieta existenciu Boha ako supernaturálnej bytosti, stále uznáva, že naša realita obsahuje aj nemateriálne veci ako etické a estetické hodnoty či slobodnú vôľu a morálnu zodpovednosť, a nič z toho nie je ilúzia či evolučná projekcia našej mysle. A o tomto všetkom vás chcem dnes rozrozmýšľať.
Súvisiace dávky:
Použitá alebo odporúčaná literatúra:
***
Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.
*** ÚRYVKY ***
(1)
"Najvýraznejšou udalosťou v dejinách myslenia medzi Aristotelom a nami je vznik modernej vedy. (...)
Je všeobecne známe, že moderná veda nám priniesla odčarovanú predstavu o svete prírody. Správne ocenenie vedy znemožňuje zachovať si, snáď s výnimkou nejakej symbolickej podoby, bežnú stredovekú predstavu prírody ako naplnenej významom, ako knihy obsahujúcej posolstvá a poučenia pre nás. Tendencia vedeckého pohľadu je očistiť svet od významu. (...)
Hume je prorokom par excellance tejto tendencie, hoci si celkom neuvedomuje jej historické vysvetlenie. Rozum, zdôrazňuje Hume, nenachádza vo svete význam alebo zrozumiteľný poriadok; naopak, akýkoľvek zrozumiteľný poriadok v našom obraze sveta je produktom operácií rozumu a tieto operácie sú samy osebe len časťou toho, čo sa deje v prírode a samé osebe sú takpovediac bez významu. Z tohto pohľadu sa Kant javí ako zúfalý reakcionár. Trvá na tom, že vo svete sa nachádza zrozumiteľný poriadok, ale robí to tak, že svet rekonštruuje ako čiastočne konštituovaný mysľou. (...)
(2)
"Tvrdil som, že hľadanie spôsobu, ako zachovať Kantovo chápanie, vedie k poňatiu rozumu, ktoré je v istom zmysle naturalistické: sformovaný stav praktického rozumu je druhou prirodzenosťou človeka, nie niečím, čo by jeho prirodzenosti diktovalo zvonka. Táto koncepcia však nie je naturalistická v tom zmysle, že by sa usilovala založiť intelektuálne oprávnenia praktického rozumu na faktoch, aké objavujú prírodné vedy.
Ak použijeme rétoriku etického realizmu, druhá prirodzenosť pôsobí vo svete, v ktorom nachádza viac než to, čo je prístupné pohľadu z odľudšteného postoja, ktorý prírodné vedy, oprávnene pre svoje účely, zaujímajú. A nie je nič proti tomu, aby sa aj táto bohatšia skutočnosť zahrnula do rubriky prírody. Prírodné vedy nemajú na tento pojem výhradné právo; a pridané bohatstvo sa dostáva do zorného poľa nie pôsobením nejakej tajomnej nad-prirodzenej sily, ale preto, že ľudské bytosti získavajú druhú prirodzenosť.
Príroda v tomto bohatšom poňatí je do istej miery autonómna vo vzťahu k prírode v prírodovedeckom poňatí."
Your feedback is valuable to us. Should you encounter any bugs, glitches, lack of functionality or other problems, please email us on [email protected] or join Moon.FM Telegram Group where you can talk directly to the dev team who are happy to answer any queries.