Prečo slovenský priemysel nevyužíva európske financie na dekarbonizáciu viac a rýchlejšie? Expertky z EIB a Modernizačného fondu vysvetľujú, ako úspešne kombinovať granty s úvermi pre zelenú transformáciu.

Podniky náročné na spotrebu energie, ktorých výroba navyše zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, stoja pred veľkou výzvou – elektrifikácia, dekarbonizácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú masívne investície. V európskych zdrojoch sú pritom pripravené miliardy eur, ktoré by firmám mali pomôcť prechod na čistejšiu produkciu zvládnuť.

„Investície nie sú problém. Problém je dobre pripravený projekt, ktorý je skutočne dlhodobý a na konci dňa aj prinesie želaný efekt dekarbonizácie,“ zdôrazňuje v diskusii Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky.

Podľa Andrey Štefánikovej, poverenej riadením Modernizačného fondu, je kľúčom k úspechu včasná príprava. „Tí najúspešnejší nie sú tí, ktorí nám prví podali žiadosť, ale tí, ktorí sa nad tým naozaj zamysleli a hlavne mali žiadosti alebo tie projekty už dlhšie pripravované,“ upozorňuje.

V diskusii, ktorá bola súčasťou podujatia Dekarbonizácia 2026, sme sa zamerali na to, ako môžu firmy tieto finančné mechanizmy využiť, kombinovať a prečo slovenské podniky vnímajú klimatické ciele skôr ako riziko než ako príležitosť.

V podcaste si tiež vypočujete:

• aký je rozdiel medzi návratným financovaním z EIB a grantmi z Modernizačného fondu,
• prečo Slovensko v čerpaní prostriedkov na dekarbonizáciu zaostáva za susedným Českom či Poľskom,
• v akom stave je aktuálna 700-miliónová obálka z Modernizačného fondu na dekarbonizáciu priemyslu a či sa alokácia stihne vyčerpať,
• ako môžu firmy získať technickú asistenciu a poradenstvo pri príprave svojich investičných zámerov,
• prečo je dôležité nečakať na vyhlásenie výzvy, ale mať pripravený dlhodobý strategický plán dekarbonizácie.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 8/2026

Za nabíjanie auta či ohrev vody môžu ľudia dostať zaplatené. Jan Hincl vysvetľuje, ako flexibilná spotreba pomáha sieti aj rodinnému rozpočtu.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 7/2026

Andrej Gajdoš bol od mája 2024 predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V apríli 2026 predčasne vo funkcii skončil. Predtým pôsobil aj ako štátny tajomník pod agroministrom Jánom Mičovským (OĽaNO).

V podcaste si vypočujete:

• Prečo Andrej Gajdoš predčasne skončil vo funkcii predsedu SPPK,
• či jeho rozhodnutie súviselo s akreditáciou PPA,
• ako sa mu komunikovalo s ministerstvo pôdohospodárstva a PPA,
• ako s odstupom času vníma trestné oznámenie od ministra Takáča,
• čo mu vadí na poľnohospodárskej politike Slovenska,
• prečo SPPK pod jeho vedením viac komunikovala európske témy,
• či je podľa neho poľnohospodárstvo pre súčasnú vládu prioritou. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 6/2026

Monika Martišková z CELSI búra mýty o tom, že klimatické ciele zabijú slovenský priemysel. Kým oceliarne a cementárne čaká „zelený reset“, dáta ukazujú, že práca v nich stále bude. Žiadaní však budú digitálne zruční pracovníci, pozície s nízkou kvalifikáciou zaniknú. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 5/2026

Daniel Klimovský je odborníkom na územnú samosprávu z katedry politológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako analytik spoločnosti Regiolab a je tiež mestským poslancom v Bratislave. Je jedným z autorov pozičného dokumentu k reforme verejnej správy podľa zadania Združenia samosprávnych krajov SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

V podcaste sme sa pýtali:

• Ako vznikal pozičný dokument krajov, miest a obcí k reforme verejnej správy,
• či sa dá navrhovať reforma bez účasti veľkých miest,
• prečo samosprávy nečakajú na návrh reformy zo strany štátu
• či je oprávnená kritika malých obcí, že dokument vznikal o nich bez nich,
• prečo návrh nepočíta so zlučovaním obcí,
• či existuje niečo ako ideálna veľkosť obce,
• čo je to povinná medziobecná spolupráca,
• prečo pozičný dokument nerieši otázku počtu a hraníc vyšších územných celkov.
• ako riešiť problém veľkého množstva starostov a volených zastupiteľov,
• či je potrebné meniť volebný systém a zriadiť druhú, regionálnu komoru parlamentu. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 4/2026

Alebo - čo sa nezmestilo do tlačovej správy.

Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová a vydavateľ Radovan Geist sa rozprávajú o najväčšej zmene Euractiv.sk za viac ako 20 rokov jeho existencie. Vrátime sa k úplným začiatkom "garážového start-upu", porovnáme osobné skúsenosti, poďakujeme komu poďakovať treba a vysvetlíme ako sa začala písať nová kapitola partnerstva so SME.

Veríme, že pri nej zostanete s nami. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 3/2026

Aby sa Rómovia na Slovensku necítili ako občania druhej kategórie, by sme ich my ako majorita tak nemali vnímať. Nemali by sme sa zmieriť s tým, v akých podmienkach musia žiť svoje životy, ani hádzať vinu na ľudí, ktorí žijú v chudobe. Rovnako dôležité je, aby mali reálny prístup k spravodlivosti a mohli sa účinne brániť, ak sa im stane krivda, vraví v podcaste pre EURACTIV Slovensko Michal Zálešák.Michal Zálešák je advokát spolupracujúci s Európskym centrom pre práva Rómov. Zastupoval obete policajného násilia z Moldavy nad Bodvou pred Európskym súdom pre ľudské práva, stál pri prvom rozsudku štrasburského súdu potvrdzujúcom diskrimináciu rómskych detí a za odškodnením Rómov z Nižných Kapustníkov po nezákonnom zbúraní ich obydlí.  Za svoje zásluhy sa v roku 2025 stal držiteľom ocenenia Lúč z tmy.V podcaste sa dozviete:

• Ako sa za posledné roky vyvíjalo postavenie Rómov na Slovensku,
• aký význam mal rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade policajnej razie v Moldave nad Bodvou a či sa z neho Slovensko poučilo,
• ako dĺžka súdnych konaní ovplyvňuje pocit spravodlivosti u obetí porušenia práv,
• kde Slovensko najviac zlyháva pri ochrane práv Rómov,
• v akom stave je riešenie segregácie rómskych detí v slovenskom školstve a žaloba Európskej komisie,
• aký priestor majú regionálne a miestne samosprávy pri predchádzaní diskriminácie.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

Odoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.sk

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 2/2026

V prvom novoročnom podcaste sa redakcia portálu EURACTIV Slovensko rozpráva o témach, ktoré za uplynulé obdobie definovali vzťah Slovenska k Únii a vybraných trendoch, ktoré budú dôležité aj pre rok 2026.

V podcaste sa šéfredaktorka Zuzana Gabrižová rozpráva s 

• vydavateľom Radovanom Geistom o ekonomických vyhliadkach Európy v časoch medzinárodných turbulencií;
• s redaktorkou Barbarou Zmuškovou o otvorených sporoch Slovenska s Európskou komisiou;
• s redaktorkou Natáliou Silenskou o tom, kam sa posúva európska obranyschopnosť a podpre Ukrajiny a
• s redaktorkou Irenou Jenčovou o odfázovaní ruskej ropy a smerovaní dekarbonizačných snáh. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

Odoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.sk

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 1/2026

Donald Trump sériou kontroverzných krokov v oblasti bezpečnosti stavia EÚ do čoraz zložitejšej situácie. Najnovšie správy o možnom útoku USA na Venezuelu by podľa amerikanistu ovplyvnili aj Európu – ekonomicky, no najmä politicky. „Rozhodne by to prinieslo ďalšie politické trieštenie Európy. Pre Trumpa by to bola zároveň ďalšia možnosť, ako si kategorizovať štáty, ktoré sú na jeho strane, a ktoré nie,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Ján Hornát.

Ján Hornát je vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

V podcaste sa dozviete:

• Či sa Trumpovi podarilo ukončiť „Pax Americana“, ako to tvrdí nemecký kancelár Friedrich Merz,
• či novou národnou bezpečnostnou stratégiou vyhlásil Európe „kultúrnu vojnu“ a ako ju chce zmeniť,
• čo naznačuje pozvánka Roberta Fica do USA a či Slovensko patrí medzi vybrané štáty EÚ, s ktorými chcú Spojené štáty prehlbovať vzťahy.
• nakoľko je realistické, aby Európa do roku 2027 prevzala väčšinu záväzkov v NATO, ako to údajne od nej môžu chcieť USA,
• aký dosah majú na Trumpa obmedzenia od Kongresu,
• pred akú dilemu by EÚ postavil americký útok na Venezuelu.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

Odoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.sk

EV 166/23/EPP

9. ročník, č. 49/2025

Slovak Investment Holding spustil finančný nástroj, ktorým do ekonomiky naleje až 650 miliónov eur. Firmy môžu žiadať o zvýhodnené úvery na inovácie a môžu pritom získať až 30 percent ako grant. „Ku koncu septembra bolo podpísaných 224 úverov za 82 miliónov eur. A to bol prvý plnohodnotný kvartál. To znamená, že dopyt je značný,” hovorí generálny riaditeľ SIH-u Peter Fröhlich. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

Odoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.sk

EV 166/23/EPP

9. ročník, č. 48/2025

Čoraz viac západných predstaviteľov a spravodajských služieb varuje pred možným ruským útokom na Európu do piatich rokov. „To, že informačné služby dávajú takúto správu na verejnosť, je veľmi neštandardné. Zverejňujú ju ale preto, aby ľudia vedeli pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádzame,“ vraví bývalý minister obrany za úradníckej vlády Martin Sklenár.

V podcaste sa tiež dozviete:

• aké kroky majú vlády a občania robiť v súvislosti s varovaniami pred ruskou hrozbou,
•  aký vplyv bude mať korupčný škandál na Ukrajine na jej dôveryhodnosť u západných partnerov,
• či si možno niečo sľubovať od súčasných rokovaní o mieri na Ukrajine,
• v akom stave je budovanie slovenskej obranyschopnosti. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

Odoberajte denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.sk

EV 166/23/EPP

9. ročník, č. 47/2025