Ešte pred niekoľkými rokmi boli pokročilé finančné nástroje a ERP systémy výsadou veľkých hráčov. Dnes sa vďaka cloudu, automatizácii a umelej inteligencii dostávajú aj k menším a stredným e-shopom V e-commerce už dávno neplatí, že vyhráva firma s najväčším množstvom dát. Skutočnou konkurenčnou výhodou je schopnosť tieto dáta efektívne spracovať a využiť pri každodennom riadení firmy. Práve v tom zohrávajú kľúčovú úlohu moderné ERP systémy, cloudové riešenia a automatizácia. „Vďaka technologickému vývoju si dnes firmy dokážu za zlomok pôvodných nákladov vybudovať kompletný ekosystém, ktorý prepája všetky procesy vo firme. Už nestrácajú konkurenčnú výhodu voči veľkým hráčom, ktorí si takéto riešenia mohli dovoliť pred desiatimi rokmi,“ vysvetľuje Juraj Tobák, partner TPA Slovakia a zakladateľ spoločnosti GetFinDone. Kým v minulosti stáli implementácie veľkých ERP systémov desaťtisíce až státisíce eur, v súčasnosti dokážu firmy prepájať e-shopové platformy, účtovníctvo, sklady, platobné brány či logistických partnerov pomocou cloudových technológií a API rozhraní. Výsledkom sú konzistentné dáta dostupné prakticky v reálnom čase. Práve prehľad o aktuálnom stave zásob, objednávok, platieb či marží sa stáva základom kvalitného finančného riadenia. Mnohé e-shopy totiž stále robia rozhodnutia na základe neúplných alebo oneskorených informácií. Viac si vypočujete v podcaste.

Na prekvapivé komplikácie v HoReCa segmente upozorňuje šéf hotelierov. Slovenský cestovný ruch sa po pandémii postupne vracia do formy. Hotely hlásia rast záujmu zahraničných návštevníkov, pripravujú sa na zavedenie jednotnej európskej klasifikácie a vítajú vznik registra krátkodobých prenájmov. Podľa hotelierov je však čoraz ťažšie nájsť kvalifikovaných zamestnancov, mladí ľudia prichádzajú na trh práce s horšou jazykovou vybavenosťou a zamestnávateľov zaťažujú vysoké odvody aj rastúce náklady na pracovnú silu. „Kuchárov hľadáme mesiace, problémom sú aj odvody,“ hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Celý rozhovor si vypočujete v podcaste.

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.

Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie. Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.

Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný. „Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda. Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy. „Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk. Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám. Viac si vypočujete v podcaste.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť. Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií. Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá. „Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič. Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom. Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov. Viac si vypočujete v podcaste.

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili. V podcaste sa dozviete: — prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra — čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu — prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna — čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí — čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Obce a mestá by tak mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že nezasiahne len väčšie predajne, ale takmer všetkých. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v podcaste vysvetľuje, prečo je zákon zle napísaný, logicky neobhájiteľný a koho všetkého zasiahne.

Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny. Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne. „Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt.  Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch. Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia. Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR. „Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.